Článok

Metylénová modrá v chirurgii pilonidálneho sínusu: mapovanie a dôkazy o recidíve

Metylénová modrá v chirurgii pilonidálneho sínusu: mapovanie a dôkazy o recidíve

Pilonidálny sínus je kanálik pod kožou v blízkosti kostrče, často s bočnými vetvami, ktoré sa počas operácie ťažko rozpoznávajú. Operácia zlyháva, keď v tele zostane patologicky zmenené tkanivo, preto chirurgovia potrebujú spoľahlivý spôsob, ako nájsť každú vetvu pred rezom. Injekčné podanie metylénovej modrej do otvoru sínusu zafarbí sústavu kanálikov namodro a poskytne chirurgovi viditeľnú mapu, podľa ktorej môže postupovať.

Táto mapa je pomôckou na vizualizáciu, nie liečbou. Toto rozlíšenie je dôležité, pretože literatúra o použití metylénovej modrej pri operáciách pilonidálneho sínusu mieša dve odlišné otázky. Prvou je, či farbivo presne označí všetko patologicky zmenené tkanivo. Druhou je, či majú pacienti, pri ktorých operácii sa farbivo použilo, po rokoch menej recidív. Farbivo môže pri mikroskopickom hodnotení v prvom teste zlyhať, a napriek tomu sa spájať s lepšími klinickými výsledkami, alebo naopak. Dve publikované štúdie najčastejšie citované v tejto súvislosti odpovedajú každá len na jednu z týchto otázok, pričom majú odlišný dizajn aj dĺžku sledovania.

Čo sa chirurg snaží vidieť

Predstavte si farbivo ako označenie skrytej štruktúry. Chirurg vstrekne modrú tekutinu cez otvor v koži, počká, kým sa rozšíri do prepojených kanálikov, a potom vyreže zafarbené tkanivo. Všetko, kam sa farbivo nedostalo, alebo akékoľvek patologicky zmenené tkanivo, ktoré nikdy nebolo prepojené s kanálikom, do ktorého sa farbivo podalo, zostáva nezafarbené a môže sa prehliadnuť.

Nezávisle od seba teda môžu nastať tri problémy. Farbivo nemusí vyplniť každú vetvu. Chirurg nemusí odstrániť všetko, čo je zafarbené. A tkanivo za hranicou zafarbenia môže stále obsahovať mikroskopické patologické zmeny. Nižšie uvedené štúdie skúmajú rôzne časti tohto reťazca, preto ich výsledky nemožno spriemerovať.

Čitateľov porovnávajúcich operačné techniky môže zaujímať aj širší prehľad chirurgického využitia metylénovej modrej a samostatné vysvetlenia toho, ako sa farbenie líši od liečby tkaniva a ako sa definuje a meria recidíva.

Dlhodobá recidíva: observačná kohorta

Dôkazy o recidíve pochádzajú z retrospektívnej kohorty, ktorú Doll a kolegovia opísali v časopise International Journal of Colorectal Disease. Názov článku priamo uvádza hlavný výsledok a jeho dlhodobé sledovanie metylénovej modrej pri akútnom pilonidálnom ochorení trvá oveľa dlhšie než vo väčšine chirurgických štúdií.

Výskumníci identifikovali 1,960 pacientov, ktorí v rokoch 1980 až 1996 podstúpili prvú operáciu pilonidálneho ochorenia v troch nemeckých vojenských nemocniciach, a potom vybrali 247 na podrobné telefonické sledovanie. Priemerná dĺžka sledovania bola približne 15 rokov, s rozpätím približne 9 až 25 rokov. Populáciu tvorili prevažne mladí vojaci. Chirurgická technika sa líšila: približne dve tretiny podstúpili excíziu s otvoreným hojením, jedna štvrtina excíziu s primárnym uzáverom v stredovej línii a zvyšok marsupializáciu.

Rozdelenie podľa použitia farbiva bolo jednoduché: 197 pacientom sa na začiatku operácie injekčne podala metylénová modrá na vyznačenie sústavy kanálikov a 50 pacientom nie. Podanie farbiva bolo opísané ako jedna opatrná injekcia bez uvedenia koncentrácie alebo objemu. Použitie nebolo randomizované. Chirurgovia volili farbivo oveľa častejšie pri chronickom ochorení s tvorbou fistúl než pri akútnych abscesoch a častejšie aj pri väčšom počte otvorov sínusu, takže tieto dve skupiny sa líšili už na začiatku.

Recidíva sa hodnotila pomocou vopred stanoveného telefonického dotazníka. Pacienti sa považovali za prípady recidívy až po počiatočnom zahojení, bez neskoršieho poranenia kostrče, a pri splnení buď jedného tvrdého kritéria (diagnóza stanovená lekárom, opakovaná incízia alebo excízia, nový sínus, chĺpky v otvore, hnisavý výtok), alebo dvoch mäkkých kritérií (začervenanie, opuch, bolesť, výtok).

Neupravený výskyt recidívy za celé obdobie bol 32 zo 197 pri použití farbiva (16 percent) oproti 15 z 50 bez farbiva (30 percent). Kaplanove-Meierove odhady po 20 rokoch, ktoré zohľadňujú rozdielnu dĺžku sledovania, boli približne 20 percent s farbivom a 38 percent bez neho, s hodnotou p log-rank testu 0.018. Vo viacpremennom Coxovom modeli autori uviedli pre použitie farbiva pomer podobný pomeru šancí vo výške 0.45. Väčšina recidív sa objavila do piatich rokov, ale niektoré až 17 rokov po operácii. Preto je pri tvrdeniach o metylénovej modrej a recidíve pilonidálneho ochorenia dôležité dlhodobé sledovanie.

Výsledky podskupín si vyžadujú opatrnú interpretáciu. Pri akútnom ochorení s tvorbou abscesov boli 20-ročné odhady približne 19 percent s farbivom oproti 43 percentám bez neho, ale pri iba 79 pacientoch rozdiel nedosiahol štatistickú významnosť (p = 0.078). Pri chronickom ochorení boli odhady približne 19 percent oproti 24 percentám (p = 0.35), teda v podstate bez preukázateľného rozdielu. Celkovú súvislosť preto určovala podskupina príliš malá na samostatný záver, a to v štúdii, v ktorej pridelenie liečebného postupu nebolo náhodné a kontrolná skupina zahŕňala iba 50 pacientov.

Rovnako dôležité je aj to, čo táto štúdia neukazuje. Nemerala presnosť mapovania, neporovnávala histológiu medzi operáciami s farbivom a bez neho a neuviedla použiteľné porovnanie komplikácií rany ani času hojenia medzi týmito skupinami. Je dôkazom súvislosti medzi použitím farbiva a nižším dlhodobým výskytom recidívy v jednej historickej kohorte, nie dôkazom, že ho farbivo spôsobilo. Skreslenie v dôsledku indikácie, vplyv obdobia a kombinácia rôznych techník zostávajú nevyriešené.

Čo farbivo skutočne zafarbí: štúdia párových vzoriek

Druhá štúdia sa priamo zaoberá otázkou mapovania, ale jej dizajn sa dá ľahko nesprávne pochopiť. Idiz a kolegovia publikovali štúdiu, ktorú označili za prospektívnu randomizovanú štúdiu, a táto štúdia párovej histopatológie pri excízii pilonidálneho sínusu vedenej metylénovou modrou sa dodnes niekedy cituje ako randomizovaný dôkaz. Register tej istej štúdie uvádza jednu skupinu bez prideľovania a bez zaslepenia. Korektne ju teda treba klasifikovať ako prospektívnu jednoramennú štúdiu s párovými vzorkami od každého pacienta, nie ako randomizované porovnanie farbiva oproti postupu bez farbiva.

Zúčastnilo sa jej tridsaťtri pacientov s nekomplikovaným primárnym ochorením. Akútny zápal, absces a recidivujúce ochorenie boli vylúčené, takže táto populácia je takmer zrkadlovým opakom akútnej podskupiny, v ktorej Dollova štúdia naznačila najväčší účinok. Každému pacientovi sa cez každý otvor sínusu podali najmenej 4 mL metylénovej modrej pod tlakom dostatočným na to, aby farbivo vytekalo z kanálika. Chirurg potom vyrezal všetko modré tkanivo spolu s otvorom sínusu ako jednu vzorku (skupina 1), prezrel zostávajúcu dutinu a samostatne vyrezal akékoľvek makroskopicky podozrivé nezafarbené granulačné tkanivo ako druhú vzorku (skupina 2).

Patológ v zaslepenom hodnotení skóroval päť mikroskopických znakov v oboch vzorkách: zväčšené vlasové folikuly, rozptýlené keratínové lamely, zápalovú infiltráciu, vlasové stvoly a fibrózu.

Farbivo sa sústredilo v najvýraznejšie postihnutom tkanive, ale nevymedzilo celý rozsah ochorenia. Abnormality zostali časté aj v nezafarbenej druhej vzorke: zväčšené folikuly v 31 z 33, keratínové lamely v 29 z 33 a zápal v 30 z 33. Najvýraznejší rozdiel bol pri vlasových stvoloch, prítomných v 29 z 33 zafarbených vzoriek, ale iba v 5 z 33 nezafarbených. Priemerné skóre intenzity bolo pri každom znaku vyššie v zafarbenom tkanive. Jednoducho povedané, modrá hranica označila centrum ochorenia, ale neobsiahla všetko histologicky abnormálne tkanivo.

Aj tento záver má dve obmedzenia. Druhá vzorka nebola systematicky odobratou vzorkou všetkého nezafarbeného tkaniva. Odobrala sa iba vtedy, keď chirurg videl podozrivé granulačné tkanivo a rozhodol sa pre ďalšiu excíziu, takže sa prednostne vzorkovali najpodozrivejšie vyzerajúce nezafarbené oblasti. Preto z nej nemožno určiť skutočnú senzitivitu ani mieru falošne negatívnych výsledkov mapovania farbivom. Štúdia navyše neuviedla žiadne klinické výsledky: ani mieru recidívy, ani infekcie, ani dehiscencie, ani čas hojenia. Mikroskopická abnormalita za modrým okrajom je zástupný ukazovateľ, nie dôkaz, že by u týchto pacientov došlo k recidíve.

Porovnanie oboch štúdií

Doll a kol., 2008Idiz a kol., 2014
DizajnRetrospektívna observačná kohorta, nerandomizované porovnanie farbiva oproti postupu bez farbivaProspektívna jednoramenná štúdia, párové vzorky od každého pacienta
Pacienti247, akútne aj chronické prípady, vojenské nemocnice33, iba nekomplikované primárne ochorenie
Protokol podania farbivaJedna injekcia, dávka neuvedenáMinimálne 4 mL na otvor, koncentrácia neuvedená
Hlavný sledovaný ukazovateľRecidíva podľa dotazníka, priemerné sledovanie 15 rokovZvyškové mikroskopické patologické zmeny za hranicou farbiva, bez klinického sledovania
Výsledky týkajúce sa ranyŽiadne použiteľné porovnanie farbiva oproti postupu bez farbivaŽiadne neuvedené
Hlavný výsledok20-ročná recidíva približne 20% s farbivom oproti 38% bez nehoNezafarbené tkanivo zostávalo abnormálne, hoci zmeny boli menej výrazné

Tieto riadky sa nedajú spojiť do jedného verdiktu. Kohortová štúdia meria klinický výsledok počas desaťročí bez overovania presnosti mapovania. Štúdia párových vzoriek testuje úplnosť mapovania pod mikroskopom bez merania akéhokoľvek klinického výsledku. Ani jedna nie je randomizovaným porovnaním operácie vedenej farbivom s operáciou bez neho, ktoré by sledovalo recidívu aj výsledky týkajúce sa rany, a v tejto dvojici dôkazov sa takáto štúdia nenachádza.

Pre každého, kto s chirurgom diskutuje o možnostiach použitia metylénovej modrej pri pilonidálnom sínuse, tak zostávajú tri korektné tvrdenia. Po prvé, jedna dlhodobá, ale nerandomizovaná štúdia spája použitie farbiva s nižším výskytom recidívy, najmä pri akútnych prípadoch, pričom neistota je veľká. Po druhé, jedna malá mechanistická štúdia ukazuje, že farbenie podhodnocuje histologický rozsah ochorenia, ale neukazuje, že ďalšie mikroskopické nálezy spôsobujú recidívu. Po tretie, ani jedna štúdia nepodporuje tvrdenia o infekcii rany, rýchlosti hojenia alebo miere komplikácií pri operácii vedenej farbivom, pretože ani jedna tieto porovnania nemerala.

Praktická otázka na konzultáciu je preto úzko vymedzená: používa chirurg pri plánovanej technike (otvorené hojenie, uzáver alebo lalok) farbivo na vyhľadanie kanálikov a ako postupuje pri podozrivom nezafarbenom tkanive na okraji dutiny? Dôkazy naznačujú vierohodnú, ale nepreukázanú súvislosť farbiva s recidívou a zdokumentované obmedzenie jeho použitia ako anatomického označovača. Všetko nad tento rámec je extrapolácia.

Google AdSense